Žánry: romantika,drama,incest

Príbeh:

Popis:

Čo by si urobila ak by si sa zaľúbila do vlastného brata,

s ktorým vyrastáš takmer od narodenia.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

1, Časť: Začiatok.

Neďaleko peknej starostlivej krajiny, kde ľudia žili krásnym životom. Sídlil pre nádherný veľký palác v ktorom žil samotný mladý Princ. Jedného dňa na jeho počesť, kráľ usporiadal bál kde sa zišlo veľa krásnych mladých žien. Princ bol zato rád ale stále sa necítil nato mať partnerku ktorú by z celého srdca miloval. Napokon keď Princ odchádzal z miestnosti zbadal ako do miestnosti vkročí mladá žena ktorá mala kus tváre zahalenú priesvitnou šatkou. "Odchádzate mladý Princ?... Nečakala som že sa ples tak rýchlo skončí. Smutne naň pozrela. Otočila sa a chcela ísť domov.... V tom ju zastavý a spoločne pretancujú celú noc. Napokon sa doseba zamilujú a spoločne sa stanú Kráľom a Kráľovnou. Z dôkazu ich lásky sa im narodí pre nádherná dcéruška, Himiko. Venovali sa jej celým svojím voľným časom. Napokon chodili aj do susedného kráľovstva za priateľkou jej Kráľovnej ktorá už v tej dobe mala o 2 roky starého syna menom Akira, ktorý nebol 3x nadšený s toho že spoznal kráľovské dieťa, ktoré ešte nevedelo poriadne ešte chodiť. V čase keď Himiko dovŕšila 4 roky... Jej matka nečakane ochorela na rakovinu. Shin (kráľ) to niesol ťažko, nevedel si predstaviť byť bez nej. Pred smrťou ho Kráľovná požiadala o jednú vec. Shin viem že si si udržoval milenecký vsťah s mojou blízkou kamarátkou.

Pozerala sa naň po poslednej ich mileneckéj vášne v posteli. Slzy jej pomaly tiekli ale napokon sa usmievala. Shin prekvapivo na ňu pozrel. Predsa inú ženu by to rozhodilo ale ona to brala s úsmevom. "T- To ti vysvetlím j- prerušila ho. ... " Mne to nevadí i tak umieram a Himiko nemôže byť bez matky.... nakoniec si si vybral ženu ku ktorej ma naša dcéra priateľský vzťah. Sklonila hlavu a pritisla ruku na Kráľovej hrudi do päste. "Milujem najviac teba. Od začiatku čo som ta stretol. Poboskal ju. Po čase požiadala aby svojú nastávajúcu ženu priviedol do paláca.

Himiko však bola nešťastná mala žiť s chlapcom ktorého pozná od svojho devtva ale aj tak sa nemajú veľmi radi. Po nejakom tom čase začínajú hľadať surodeneckú cestu. Lisa (kráľovná) napokon umiera pred očami svojho muža a dieťaťa. Himiko ju chytila za ruku a snažila sa ju prebrať ale márne. "Akira vezmi Himiko. ... Prosím. Prejovoril kráľ. Za dverami miestnosti keď vyšli, obiala Akiru. "Povedz mi, že maminka žije... Že neumrela! Plakala. On sklonil smutne hlavu. Pravou rukou ju chytil jemne za hlavu a druhou rukou za chrbát. "Prepáč. ... Ale verím že je stále pri tebe. Snažil sa ju utíšiť. O 6 rokov potom. Časom sa znova kráľ oženil s kamarátkou jej zosnulej ženy. Himiko mala už 10 rokov a bola rada že sa jej otec znova usmieva. Princ Akira mal už 12 rokov. Svadba bola veľká a krásna. Ľudia tam pili, tancovali i zabávali. Nosili rôzne krásne svadobné dari, aj torta bola nádherné ozdobená. Večer zo ženíchom tancovala Himiko ako jeho prirodená dcéra a nevesta zo svojím synom, Akirom. Hostia sa len tak pozerali a chválili. Po hodine a pol sa pomaly k sebe približovali až kým si muž neprevzal ženu k tancu. Himiko a Akira šli bokom a pozerali ako tancujú. "Sú nádherný pár. Riekol. Kívla hlavou popri čom sa usmiala. Pozrel sa z úsmevom na ňu. "Škoda že to nevidí mama. ... Bola by rada. Smutne sklonila zrak k zemi. V tom ju chytil za rameno a s usmevom sa na Himiko pozrel. "Neboj. Určite to vidí. Pozrela sa naň prekvapene. Líca sa jej nečakane zafarbili do červená. Pozrel sa jej do oči, chytil jej ľavú ruku, uklonil a poboskal. "Smiem požiadať o tanec? Spytal sa. Himiko s radosťou prijala a obaja sa pridali k tancu svojích rodičov. Na druhy deň ráno mali spoločné raňajky na dvore v paláci. Po úprave 1ej vlasov sa pridala k raňajkám jej novej rodiny. Sadla si do altánku a porozhliadla sa po okoli či nezbada Akiru. "Himiko čo si dáš? .... Čaj alebo džús? Spytal sa jej otec. "Čaj... Prosím. Usmiala sa.

2, časť: Pytliaci a neznámi chlapec.

"Himiko čo si dáš? .... Čaj alebo džús? Spytal sa jej otec. "Čaj... Prosím. Usmiala sa. Haruka (nová kráľovná) bola šťastná že si našla muža ktorého môže milovať. Po smrti jej bývalého muža bola na všetko sama. "Shin. ... Nešli by sme dnes niekam do prírody? Spýtala sa ho z úsmevom. "To je dobrý nápad. Prekvapivo odpovedala za otca. Shin sa zamyslel a porozmýšľal. Zachoval vážny postoj ale napokon natiahol ruku ku Haruke ( ktorú položil na jej ruku). "Myslím že by sme mohli. Nahodil falošný úsmev. "Vážnem Spýtala sa. Kývnul hlavou. "Hinami. ... Dcérka moja najdrahšia. Nechceš ísť aj ty? Usmial sa na ňu. Zaskočilo jej s prekvapenia čaj vhrdle. "A- nečakane ju prerušila nečakaná osoba za jej chrbtom. "Ahoj! Poklonil sa. Mama, kráľ, sestrička...

Z úsmevom na ňu pozrel. Sadol si k stolu a začal spolu s nimi ranajkovať. Celý čas sa naň prekvapivo pozerala. "Akira. Nechcel by si dnes s nami von do prírody na piknik? Spýtala sa ho mama. Pozrel sa na oboch a porozmýšľal. Nakoniec musel odmietnuť. "Prepáčte ale mam dnes hodinu jazdectva tak sa mi nedá. Odpovedal nešťastným tónom hlasu. "To sa ti nedá prehodiť na iný termín? Spýtala sa ho Himiko. Pozrel sa na ňu a kývol hlavou. "Ale tak ak chceš a nemáš nič dnes na práci tak poď som nou. Navrhol. Pozrela do zeme. Čo odpovedať? .... No ja dnes nemôžem ako ty máš hodinu jazdenia ... ja mám hodinu čítania. Pousmiala sa. Nakoniec kráľ s kráľovnou šli sami a obe deti nechali doma. Kým mal hodinu jazdenia. Hinami nečakane ochorel učiteľ čítania a tak mala neden deň voľný. Doma sa núdila tak sa prezliekla a rozhodla sa ísť von s paláca. Cez stráž sa nenápadne preblížila po ri nich. Veselo si šla po ceste do mestá až kým nepočula rev neznámeho zvieraťa ktoré volá o pomoc. Nevahavo a zo zvedavosti sa šla pozrieť do lesa. V pasci zbadala mladého srnca ktorý bol na smrť vystrašený. Prišla k nemu. Zľakol sa a plašil. Hinami natiahla k nemu ruku a dotkla sa jeho hlavy. Chlapec ktorý sa prechádzal po lese, započul rev mladého srnca ktorý bol údajne zranený pytliakmi. Bez váhania utekal za hlasom zvieraťa, keď sa k nemu dostal snažil sa mu ísť na pomoc (Spravil krok pred a späť). Počul kroky ktoré sa blížili priamo k tomu miestu. Nemohol prestať žasnúť. Prekvapené sa pozeral ako mladé dievča hladká divokého tvora. "Čít... Ja ti nič neurobím. Usmiala sa naň. Hľadala niečo čím by ho pustila na slobodu ale ako hľadala, tak márne. Nečakane spatrila na klietke zvere ktorými ho mohla pustiť ale boli pevne zviazané lanom. Napokon sa jej to dáko podarilo uvoľniť a mladého srnca pustila na slobotu. ... Ale ešte predtým zastal a poklonil sa. Po chvíľi na miesto prišli neznámi muži ktorý videli zdržať ich úlovok. "To čo ma znamenať?! Ako sa považuješ nám prekaziť úlovok!! Nahnevane povedal hlavný muž z bandy. Himiko sa zľakla. Nato že jej bolo len 10 rokov pozbierala všetku svoju odvahu a riekla. "To vy čo si dovoľujete! Neviete že pytliactvo je zakázané!! Kričala. Muži sa začali smiať. Jeden si všimol niečo nezvyčajné na jej krku. Drgol do šéfa. "Čo chceš? Spýtal sa ho. "Šéfe pozríte čo ma na tom krku. Bojazlivo povedal. Šéf k nej pomaly prišiel bližšie. Hinami začala cúvať ale pasca ju zastavila. Pozrel sa riadne na jej hrudník. "To je kráľovský medailón?! Prekvapivo riekol. "Šéfko ... Ale ako to je možné že ho ona má keď je len obyčajná mešťanka? Spýtal sa ho jeden z mužov. Buchol ho po hlave a naštvane povedal. "Ty hlupák! Ona je predsa s kráľovskej rodiny. ... To sa len prezliekla! Nemám pravdu? Falošné sa usmial. Vystrašila sa. "Ten medailón predáme za dobrú cenu a stebou maličká. ... Teba predam na trhu tiež za dobrú cenu. Začali sa smiať. "Počkajte ak to zistí môj otec te- prerušil ju. ... Ten čo ma zavirie, polravy? Nie. Vážnym tónom riekol. (Začali jej tiecť slzy). "Ona je princezná? Pomyslel si chlapec. Bez váhania vyštartoval s poza kríka, chytil ju za ruku a bežal s ňou ako oživot. "Pridaj inak nás chytia! Povedal. Hinami nevedela čo bola zmätená a nevedela prečo jej pomáha. Keď sa dostali do bezpečia. Sadli si na na lúku plno kvetín. Hinami bola šťastná keď vydela toľko farieb na vlastné oči a nie len v knihách. Začali jej šťastím tiecť slzy. Chlapec si toho vsimol a z úsmevu prešlo na ľaknutý výraz. "Prečo plačeš? Spytal sa zo zvedavosti. Prekvapene pozrela a rukou si utrela oči. (Kyvla hlabou) "Neplačem. ... To sú slzy šťastia ešte som nevidela toľko farieb na jednom mieste. Usmiala sa. (Stále pozerala v pred aj keď chlapec bol vedľa nej). Červenala sa. "Prečo si ušla z paláca a prečo si sa ocitla v lese? Položil ďalšiu otázku. Pozrela naň. "Neušla. Mala som mať hodinu čítania ale to sa prerušilo. Tak som sa rozhodla ísť von keď som ešte nebola mimo hradu. Cestou do mesta som počula neznáme zviera volať o pomoc ale keby si neprišiel ty tak by ma určite tí pytliaci predali. Smuten sa zahladela k zemi. ... Ďakujem že si ma zachránil. Usmiala sa. Chlapec ostal celý červený. Dievča ako je ona ešte nevidel aby sa odvážilo do lesa.

"Nemusíš ďakovať to skôr ja zato že si zachranila srnca. Usmial sa. Po chvíli sa začali smiať a rozprávať o rôznych veciach ktore zažili alebo by chceli zažiť. Spolu šli do mesta a chlapec ako jej budigart i ako ochránca ju následoval. Ukázal jej trhi kde sa Hinami všetko páčilo. Nemala peniaze tak si nemohla nič sama dovoliť. "Niesi hladná? Spýtal sa. ... Nie. Odpovedala. (Začalo jej škrkať v bruchu). Chlapec zvážnel a na chvíľku sa od nej odtrhol. Hinami sa zľakla keď ju nechal samú tak zostala v blízkosti keby sa znova vrátil. "Jednú tu buchtu prosím. Požiadal predajcu stánku. Zaplatil a šiel. Keď sa vrátil na miesto zbadal ju ako si obzerá stánok s rôznymi ozdobkami. Prišiel k nej. (Zľakla sa). "Prečo si bezoslova odišiel?! Naštvane naň kričala a pochodovala k fontáne neďaleko trhu. Chlapec nechápal ale keď ju videl pri stánku ako sa tam dívala. No šiel za ňou. Sadla si na kraj fontány. "Tu máš jec! Prikázal popri čom sa červenál. Bola prekvapená. ...Bol som ti kúpiť niečo do žalúdka bola si hladna, nie? Drzo riekol. Červenála sa. Rozbalila to a začala jesť. Chlapec si prisadol k nej a pozeral na deti ako sa hrajú. "Em... Ako sa vlastné voláš? Spýtala sa zvedavo. "Helia a ty? (Pozeral stále na deti). ... Hinami. Dala si 2 kúsky buchti. Prekvapene sa chlapec pozrel ako kus buchty predelila a jeden mu dala. Obaja sa na seba usmiali a jedli.

3, časť: Rivalita.

Potĺkali sa po celom mestečku. Hinami nestačila žasnúť. Každý jeden kút prešla. "Hinami, začína sa usmievať. Upozornil ju. Pozrela na oblohu a kývala hlavou. Pomaly kráčali k palácu. Medzi tým keď sa kráľ s kráľovnou vrátili z denej prechádzky, zistili že Hinami nieje v paláci. Celý palác bol hore nohami. "Kde je moja dcéra!! Rozčuľoval sa. Služobníctvo nasmrť vystrašene, nevedia čo majú teraz čakať. Akira momentálne prišiel s hodiny jazdectva. Nevedel čo sa okolo neho deje len videl ako sa všetci rozkríkujú a behajú sem a tam. Na chodbe zbadal svonu matku ako je vystrašená. "Matka. ... Čo sa deje? Spýtal sa. Pozrela naň a nevedela ako odpovedať. Rozbehol sa za kráľom a dal rovnakú otázku. Kráľ k nemu prišiel. "Himiko zmizla a nik nevie kde vlastné je. Vystrašene sa naň pozrel a bez váhania vyšiel von. Matka s kráľom šli za ním ale než ho dobehli už nasadol na koňa a vyrazil ju hľadať po okolí. Cestou do paláca bol Helia nešťastný ale predsa sa usmieval. "Pred západom slnka už musím byť doma inak ma budú hľadať. Riekla vystrašene. "Neboj už sme tu za chvíľu. Smutne zahľadel do zeme. ... H- Himiko? Prekvapene pozrela. ... Je možné že sa už ne uvidíme a tak ti chcem povedať že... Začervenál sa. ..Že? Riekla. ... No že som si to skvele užil dnes. Usmiali sa na seba. Došli k hlavnej bráne kde nestála žiadna stráž. Pred bránou sa chceli rozlúčiť ale zdiaľky započuli krik. Prekvapený a zvedaví šli ďalej, no zdiaľky ich zbadal Akira.

Pricválal na koni a chcel ich odohnať ale ako zbadal Himiko. Zastal, doskočil s koňa a postískal. (Odliahlo mu). Naštvane ale aj vystrašene na ňu pozrel a riekol. "Kde si bola do teraz?! Čo si si myslela že robíš? Pozrel sa na osobu ktora vedľa nej stála. Dal ju za seba. ... Určite ťa on uniesol! Naštvane ju bránil. Helia sa hneď naštval. "Ako sa považuje ma urážať?! Začali sa hádať. Ona sa však nadýchla a stupila medzi ne. Rukami ich oboch oddelila a vydýchla. "Ukľudnite sa! Skríkla. ... Nikto ma nikde neuniesol Akira. Odišla som sama. Prekvapivo sa na ňu pozrel. "Ale prečo? "Učiteľ nečakane ochorel a tak nevedela som čo robiť. "Mohla si mi to povedať. Naštvane mu buchla po hlave. Helia sa začal smiať. "Ako keď ti si si bol jazdiť. Šla som von za hradby ale mala som v pláne hneď aj prísť no ale to sa skomplikovalo keď som zachraňovala srnca t- prerušil ju. "Ty si robila špinavú prácu za dr- znova mu vrazila. "Nie ale bolo to pytliactvo. Ako som ho pustila ma chceli pytliaci predať ale Helia ma zachránil a tak trochu sme sa zdržali v meste na trhoch. Vysvetľovala ale stále pár veciam nechápal. "Nech si ma tí pytliaci neželajú! Nik mi na najkrajšiu malú sestru dovolenkovať nebude! ... A čo sa týka kto je Helia? Spýtal sa. Nemala slov. "Ja som Helia a ty si kto? Naštvane sa spýtal. Zachoval vážny ale milý postoj. Podal ruku a predstavil sa. "Akira je moje meno. Helia bol tvrdohlavý nato aby zato čo povedal podal ruku ale nakoniec čo pre Himiko by nespravil. "Helia a láskavo odvolaj toho zlodeja! Himiko by som vživote neuniesol. Pozrel sa na ňu vážnym pohľadom. Akiru to naštvalo ako sa na ňu pozrel, ona sčervenela. Chytil ju za ruku a pritiahol k sebe. Musel ju už odviesť späť do paláca tak ju rovno aj posadil na koňa a on hneď ponej. Všetci 3 sa rozlúčili a šli svojou cestou. V paláci bol zmätok ale ako náhle z diaľky zbadala kráľovná koňa svojho syna a Hinami. Rychlo upozornila kráľa. Obaja šli pred bránu, po príchode jej pomohol zosadiť s koňa, hneď nato nečakane až prekvapene ju obíme, jej vlastný otec. Začne sa jej vypestovať a ona nevie ako odpovedať no ale rovnako ako Akrovi tak aj svojmu otcovi to hravo vysvetlí. Kameň so srdca okamžite odpadne a začnú sa hneď nato smiať. Z úsmevom a zároveň zo slzami v očiach ju obíma. Pozrie sa na ňu a spýta sa. "A kde máš svojho záchranca ktorý ťa dnes aj priviedol? Premýšľala čo odpoviem. "Vrátil sa domov a ani neviem čo chcel. Smutne vydýchla to ale Akiru zneistilo a nevedel ako sa zachovať. (On sa na ňu po celú tu dobu pozeral). Pred večerou sa šla z dlho dobého dňa mimo paláca, prepláchnuť a prezliecť. Služobné napriek tomu že nechcela pomoc veľmi jej nevyhoveli ale po chvíli ako odišli si sadla na posteľ a premýšľala. Akira si pred zrkadlom upravoval sako kým neďaleko popri okná nezahliadol neznámu osobu. Prišiel bližšie k oknu ale keď zbadal osobu ktorá ju dnes priviedla do paláca. Naštval sa. Chlapec ktorý sa potuľoval po dvore paláca a hľadal Hinaminu izbu ale natrafil na izbu v ktorej sa svietilo, ktoré patrila jej bratovi. Aby ho nezbadal. Schovával sa poza stromi, u jedného zastal a v zápesti držal malú ozdobnú vec do vlasov. Akira sa prechádzal po paláci a smeroval ku svojej sestre ale čo sa stalo... Ako otváral dvere zahliadol štát pri posteli u svojej sestry Heliu. To ho ale znepokojilo. "Čo tu hľadáš? Spýtal sa. On ale neodpovedal. Chytil kus plachty a prikril ju ale pred tým ju jemne pohladil po strane líca. Usmial sa. "Si divná. Zašomral si ale hneď mu usmev padol. Pootočil hlavou do zadu a riekol.

"Nato ti nemôžem odpovedať. Naštval sa... Akira naštvane k nemu prišiel, chytil pod krk. (Za tričko) "Nemáš inú možnosť, takže sa ešte raz pýtam čo hľadáš v Himikinej izbe! ... Alebo chceš aby som zavolal stráž? Naštvane povedal. Helia sa falošné usmial. "Prečo by si v takých neskorých hodinách zaťažoval stráž niečím tak apsurným ako som ja? A rozhodné by si nechcel čeliť svojej sestre, keby sa dozvedela že jej starší, najdrahší brat ma dal do žalára. Pokojným a istým tónom hlasu i postojom povedal. Akira ho hneď po chvíli pustil. Pozrel sa za jeho chrbát na svoju sestru. Rukov ho posunul o kus do ľava. Prikráčal k posteli a z úsmevom sa na ňu pozeral. Ona sa v tom otočila ku oknu na pravej strane čím sa kus odkrila. Zohol sa a jemne aby ju nezbudil zakril, ako ju zakril všimol si ako má prameň vlasov v očiach. Pomaly a a rovnako jemne jej s tváre odhrnul. Helia nemohol stratiť od toho zrak ako sa práve zachoval. Preň to bolo viac nečakané. "Si divný. Namyslene povedal. Ako jej odhrnul pramen vlasov, sa otočil k Heliovi z vážnym postijom a na jeho vetu odpobedal. "Prečo si to myslíš? Spýtal sa. "Prečo.. Prečo?? Asi preto lebo toto je už divné... Ako dobre, to čo si teraz robil ale aby si sa pritom červenal a celkovo z dneška, aby si spieral päste zato že bola v mojej blízkosti a k tomu sa ma zastala je divné. Napokon sa na jeho odpoveď nejak neodpovedal. Pohol sa k dverám ale tesne pred nimi o kus ďalej (nie tak blízko pri dverách a tiež nie ďaleko od Helia stál). Zastavil ale ani sa k nemu neotočil. "Je to smiešne to čo si povedal. Pousmial sa a otočil sa k nemu. Jeho odpoveď ho veľmi zneistila ale napriek tomu prišiel bližšie k Akirovi a ľavou rukov ho jemne chytil pod krkom a usmial.

"Nevravrav mi že si do vlastnej sestry zamilovaný. Usmial sa falošne. Zovrel päsť ale napriek tomu sa zachoval s chladnou hlavou. Pozrel sa znova na svoju sestru. "Je krásna keď spí.,, Pomyslel si. Heliovu ruku zo seba dal dole a šiel k dveram. Tesne pred tým ako vyšiel s izby otočil hlavu k nemu a riekol. "Poď stadeto. Helia sa divil. ... Hádam sa nechceš abu sa Himiko zobudila. Vážnym tónom povedal. Ľaknute pozrel na ňu a uznal mu za pravdu. Obaja sa prechádzali po paláci. Ani slovo zo seba nebidali kým to jednému nezačalo ísť na nervy. "Hej je to dobrý nápad aby som sa tu tak potuloval a to som každému na očiach. Neiste sa spytal. "Nemáš sa čoho báť. Kráľ a moja matka sú na večeri a stráž kým si som nou nezaujímaš. Po chvíli Helia zastal a z úsmevom na tvári si sadol na zábradlie balkóna. Usimeval sa a pozeral sa priam na nočnú oblohu. "Je spln! Úžasne. Vykríkol. Akiara sa naň udivene pozeral. Prišiel bližšie k zábradliu a lakťami sa podobrel. Obaja nemohli odpútať zrak od mesiaca. Ich úsmev bol tak úprimný a zalo sa z nich dobre čítať ich pociti rovnako aj z oči ale v tom Akira sklonil hlavu a zrak pripútal na Heliu. "Dnes... Pozeral stále hore ale jedným okom sa pozrel na sekundu naň. ... Em. Dnes bola Himiko aká keď bola mimo hradieb? Spýtal sa z bežným tónom hlasu. Helia sklonil na chvíľu zrak a ztíchosti sa usmial. "Bola šťastná až neskutočne šťastná. Za celý čas čo sa potulujem som ešte nestretol tak hyperaktívne, šťastné dievča ako ona. Pozrel sa späť na mesiac. Akita prekvapene naň pozrel a hneď nato si vydýchol. "To som rád. Chcem aby bola šťastná. Z úsmevom sa pozrel na mesiac. "Moja reč. Nedovolím aby sa jej niekto dotkol. Keď som ju videl ako sa zachovala k pytliakom... Nemohol som ju len tak im nechať. Chcem aby sa stále usmievala. Obaja zvážneli. "Helia, máš ju rád? Spytal sa znepokojene. Bez váhania s úsmevom kývnul hlavou. ... Ty vidím že tiež ako brat svojej sestry ale spýtam sa ťa inak. Máš ju rád ako aj viac než ako malú sestru? Prekvapene ustúpil o krok do zadu a hľadel do zeme. (Červenál sa) Premýšľal ako odpovedať, ale nakoniec odpovedel kývnutím hlavou. Helia sa v tom usmial a zoskočil zo zariadla priam k nemu. "Som si aj mohol myslieť. Usmial sa falošne. Ruky si pripažil a nahol sa k nemu. Akira bol prekvapený a nemal ani slov. "Č. Čo tým ch- prerušil ho. "Od dnes sme rivali... Riekol. Nechápem. Nestačil sa mu čudovať. "Hmm... Tak inak. Kto z nás dvoch získa Himikino srdce. To ale už Akiru zneistilo ale napokon s vážnym usmevom súhlasil. "Nedám ju nikomu. Riekol. "Budem o ňu bojovať. Nahodil vážnu pohľad. Obaja si podali ruky ako súhlas o Himikino srdce. Po chvíli Helia sa postavil znova na zabradlie a ešte pred tým ako žiakočí vážnym postojom povie.

"Akira! Pozrie sa naň prekvapeme. ... Nezabudaj, je tu možnosť že o ňu môžu mať aj iný záujem než len my dvaja ! Drzo riekol, zaskočil a utekal domov. Akira sa v tom zachola o dosť vážnejšie než očakával. "Nedovolím aby patrila inému!,, Pomyslel si.

4, časť: Zvláštne pocity.