Shugo Chara

Volám  sa Hinami Asaoka ale podstate sa pravým menom volám Akira.  Je mi 15 r. narodená v znamení Váhy/Libra. Mám staršieho brata a mladšiu sestru. Rodičia sú veľmi známi... Mamka je známa ako doktorka a otec je známi ako doktor a cestovateľ v rôznych krajinách kde sú divoké a aj neškodné zvierata. Pred dvoma dnami sme sa prisťahovali do Japonska kde sme mali už na trvalo bývať. Viac času som trávila v zo pomáhaním pri vlkoch, tá ich elegancia, odvaha a nebojácnosť som vždy obdivovala. Keď som sa vždy vracala domov som v parku zbadala partiu deciek ktoré sa zvyčajne rozprávali zo sebou. Na sebe mali zvláštne uniformy. Modré ktoré sú pre chlapcov a červené pre dievčatá. Rodičia chcú aby som nastúpila do tej školy aj keď nechcem. Videla som ako sa spolu smiali a zabávali.

§Chcem byť viac odvážna. Pozrela som sa na nebo a želala si aby sa mi to splnilo alebo aby sa stal zázrak. Keď som sa otočila a kráčala domov, nečakane som narazila do chlapca.

„Dávaj väčší pozor kadiaľ kráčaš! Naštvane a arogantným tónom sa na ňu pozrel. Naštvane sa naň pozrela a povedala... „Ja?? To skôr ty by si sa mal kukať na cestu! Ja som šla prvá po tejto strane tak uhni!! Kričala. „Nerozkrikuj sa tu chlapče po mne. Už je to teraz jedno keď sme do seba narazili.

„Nerozkrikujem a nie som chlapec ale dievča! Strčila som ho od seba až spadol na chodník. S plačom sa zobrala a utekala domov. On sa medzi tým sa medzi tým postavil zo zeme. Zachoval svoj vážni postoj a ustarostene sa pozrel na stranu kadiaľ to dievča utekalo.

„Ikuto si v pohode? Spýtal sa ho Yoru.

Prikývol a kráčal svojím smerom. Hinami naštvane šla do izby, ľahla si na posteľ a premýšľala.

§Prečo mi každý povie chlapče? Ja chlapec nie som len sa tak obliekam ale asi to tak má byť a nebudem sa zato hambiť. Smutne sa zahľadela do plafóna. Na druhý deň ráno mala isť po 1x do Japonskej školy. Ako uniformu si vybrala tú chlapčenskú aby nemusela nosiť sukne. Riaditeľ ju s radosťou privítal ako nového žiaka.

„Vítaj v našej škole Hin.... Prerušila ho a povedala –

 „Volajte ma Akira prosím.

Riaditeľ nevedel čo ma povedať tak s tým súhlasil a predstieral že je chlapec.

„Do triedy ťa zavedie Kukai s 9 triedy kde budete spolu. 

„Zdravím, volám sa Kukai Souma. Usmial sa a hneď nato ju chytil za rameno. „Ty si dobrý vo športe lebo ak áno potrebujeme jedného hráča vo fudbale. Usmial sa. Prikývla. Kukai celý radosťou bez seba. Po škole ju šiel predstaviť svojím priateľom.  Amu, Tadase, Yaya a Nadeshiko. Amu ako priateľská osoba ktorá sa vie spriateliť zo všetkými ľuďmi len má problém zhovárať sa s chlapcami.

„Ahoj, radi ťa spoznávame. Usmial sa Tadase.

„Nemám záujem vás poznať. Drzo ich od seba odbila a odišla. V jej povahe patrí aj drzá a odpudivá povaha.

„Drzaň jeden... čo si o sebe myslí?! Naštvane povedala Amu.

 „Niekoho mi pripomína kto sa tak raz správal. Ozvala sa Nadeshiko.

Amu sa začervenela a odvrkla, aj keď vedela že to je pravda. Akira šla rovno zo školy domov, na posteli zbadala ležať čierno-biele a v strede po kraji ozdobené trblietkami  a opečetené vlčím zubom. Nechápala ako sa tam mohol dostať.

Vzala ho do ruky a presunula na malú teplu podušku. Hneď potom sa vyzliekla a šla do vane, tam smutne hľadela do vody a premýšľala.

§Prečo som sa tak pred nimi zachovala a najme keď tam mám zapadnúť. Slza jej pomaly tiekla po pravej strane. Po kúpeli si nahá šla ľahnúť do postele. Ráno musela znovu stávať do školy. Prezliekla sa do školskej uniformy a šla sa najesť.

„Dobré ráno ako si sa vyspala? Pozdravil ju jej starší brat.

„Dobre čo ty?

„Dobre. No ako sa ti páči nová škola? Spýtal sa.

„Nie a ani nemám záujem. Odpovedala drzím hlasom.

Postavila sa, schmatla tašku a šla pomaly do školy. Cestou sa pozrela do tašky či je vajíčko v poriadku. V lavici premýšľala nad vajíčkom ktoré by sa malo čoskoro vyliahnuť. Cez prestávku k nej prišiel Souma.

„Ahoj, prečo si sa včera k mojím priateľom zachoval tak chladne? Spýtal sa.

„Čo ťa do toho? Nemám záujem sa s vami priateliť. Namyslene pozrela do okna. Jeho to urazilo a naštvane povedal... „Nebuď vlk samotár. A hneď odišiel. Ona sa nad sebou zamyslela a v duchu vedela že sama nechce byt.

 Po škole šla za otcom do Zoo, zbadala svojho oca ako stojí pri vlkovi ktorý nechce mať pri sebe nikoho iného. To podľa chovateľov a veterinárov znamenalo že by ho museli utratiť.

Keď Hinami/Akira dorazila otec jej všetko vysvetlil.

„Otec necháš ma tu samú? Neostávalo mu nič len to tak urobiť. Hinami si sadla na zem ta že ho videla len cez mreže, vlk vstal a pozeral sa rovno na ňu.

Zoo bola stále otvorená tak že sa tam potulovali turisti a pozerali si ostatné zvieratá v Zoo. Okolo nej šla partia deciek ktoré radi šikanujú. Hinami sa postavila a dávala pozor aby niečo nespravili. Jeden s deciek  zdvihne kameň zo  zeme a hodí ho do vlka. 

„Nechajte ho! Nič vám nerobí. Kričala po nich.

„Je to len zviera a vôbec ti nepatrí. Aj tak ho chcú utratiť! Ozval sa jeden z nich. Prišiel k Hinam a surovo ju strčil k vlkovi. Začali sa na tom zabávať a hádzať po nej kamene. Vlk začal na ňu vrčať a vyťahovať svoje ostré tesáky. Hinami sa začala báť, nevedela čo robiť. Vlk šiel pomaly k nej. Neskôr začali drzé decká hádzať kamene aj po ňom.

§Teraz nemám čas sa báť o seba ale o vlka. Nech sa stane čo má. Slzy jej tiekli po tvári. Postavila sa na nohy a vyštartovala k vlkovi ktorý sa nemal kam ukryť. Chytila ho okolo krku a držala ho kým neprestali hádzať kamene.

„Ikuto, nespravíš niečo? Spýtal sa Yoru.

„Ešte nie, sú tu tie decká. Odpovedal. Ďalej sedel na strome a sledoval.

Ako ho chytila okolo krku, vlk sa zľakol a zahryzol jej svojimi tesákmi do ramena. Na plné hrdlo skríkla. Ikuto s Yuro sa hneť pozreli nemohli uveriť že sa dostala k nemu tak blízko a dokáže tu bolesť vydržať.  Hinami pevne držala vlka za strsť aj keď mal svoje zuby zahryznuté pevne na pravom ramene. Krv jej začala pomaly tiecť po ramene, oku a ruke. Neskôr si vlk uvedomil že sa ho ona ešte drží a nebojí sa ho. Pustil ju a zmetene sa na ňu pozeral. Ona sa mu pozrela do očí a usmiala sa. 

Zdvihla sa zo zeme a skríkla... „Dajte tomu vlkovi pokoj nič Vám nespravil. Dajte mu pokoj!! Ledva sa držala na nohách. Jeden s z deciek vzal kameň a hodil do nej.

„Monštrum!! Vykríkol.

Ikuto sa pozeral a zároveň aj bál ale ako ju zbadal krvavú a jej oči zmenené inej farby, nemohol tomu uveriť.

„Ikuto urob niečo. Smutne povedal Yoru.

Zoskočil zo stromu, zachoval svoj vážny postoj a povedal...

„To už by stačilo parchaňti! Naštvane povedal. Hinami spadla na zem a pozrela sa smerom hore. Videla tam stáť toho istého chlapca do ktorého narazila, ale zbadala na ňom chvost a mačacie uši a pri ňom malého mačacieho  tvora.

„A čo ak nie? Je to monštrum! Skríkol chlapec.

„Varoval som vás. Usmial sa. Chlapca nečakane zaškrabol s pazúrmi aby ich odstrašil čo aj pomohlo. No len ako sa ich zbavil videl na zemi ležať Hinami bola v bezvedomí. Vlk k nej prišiel a snažil sa ju prebrať... ňufákom ju preberal ale nedarilo sa. Ikuto zoskočil dole, zistil že ešte dýcha tak ju vzal na ruky a odviedol ju. Utekal čo najrýchlejšie ako len sa mu dalo. Ruky, veci všetko mal od krvi. Cestou ako utekal ho zbadala Amu.

„Ikuto? Zahliadla sa riadne. Videla ako je od krvi a niekoho nesie. Utekala za ním a kričala naň. On zastavil.

„Nemám čas sa zdržiavať potrebujem ju dostať do nemocnice! Kričal, pričom sa aj o Hinami bál.

„Čo si to urobil?! Začala kričať Amu. Ikuto to radšej ani nevysvetľoval lebo vedel že to je zbytočné.

„Nezdržuj! Odpovedal a zmizol.

 Skákal budovy, na budovu. Bežal a bežal.

„N- neber ma do nemocnice. Povedala, pričom sa už preberala. Ikuto sa zastavil. Pozeral jej priamo do očí,.... nemohol uveriť tomu čo videl . jedno oko mala krvavovo červene tak že jej spod oka tiekla krv. Druhé mala takmer sfarbené do žlta, pripadalo to ako vlčie oko pričom mala na líci krvavú ranu.

„Ikuto nezastavuj... musíme ju dostať do nemocnice.  Zúfalo povedal Yoru.

Vedel to ale musel rešpektovať aj ju. Nakoniec ju do nemocnice nedoviedol. Doviedol ju priamo domov do jej izby tak aby nevedeli jej rodičia. Položil na posteľ. Šiel po lavór, uterák a lekárničku. Keď dorazil s kúpeľne, krvavá jazva pod okom, jazva na líci a na ruke zmizla. Jediné čo mala od krvi bolo rameno ktoré jej ošetroval.